Zdravovedný spis O zachovaní dobrého zdravia (De conservanda valetudine) z roku 1576 je dielom severonemeckého šľachtica, politika, humanistu a mecenáša Heinricha Rantzaua (Rantzovia, 1526-1598), autora mnohých diel a mužov s hlbokým priateľom učenci svojej doby, okrem iného s dánskym astronómom Tychonom Brahe. Svoju skoro preslávenú, opakovane vydávanú a prekladanú zdravovedu spísal pôvodne pre svojich synov ako prakticky zameraný návod, v ktorom kládol dôraz na vlastnú skúsenosť. Pozoruhodným spôsobom tu poodhaľuje nielen stav a povahu lekárskej vedy raného novoveku, ale aj intímne aspekty vtedajšieho každodenného života. České vydanie spisu z roku 1587 je dielom lekára a profesora pražskej Karlovej univerzity Adama Hubera z Riesenpachu (1545-1616), prekladateľa, ktorý o necelé desaťročie neskôr pripravil aj nový, rozšírený preklad slávneho Mattioliho herbára, vybavený mnohojazyčnými registrami. Najmä pre svoje zásluhy na formovaní odborného slovenského jazyka bol Huber obrodenci oslavovaný ako "Melanchthon našej vlasti". Nová edícia Huberovho prekladu sa snaží napraviť nedostatky predchádzajúcich vydaní z 18. a 20. storočia. Rantzauov text tu vôbec prvýkrát vychádza spolu s podrobnými komentármi a vysvetlivkami, jeho celkovému zasadeniu v rámci dobovej lekárskej literatúry, ako aj osobe autora i prekladateľa je venovaná úvodná štúdia. Tá okrem iného skúma vplyv paracelsiánstva a renesančných myšlienkových vplyvov v diele samotnom aj v odlišne ladenom českom predslove od Adama Hubera.