V tejto provokatívnej knihe Anita Phillips inteligentne zachraňuje masochizmus pred klinickým diskurzom, ktorý ho nazýva patologickou chorobou, a navracia ho do kontextu odlišnej ľudskej skúsenosti a umeleckého vyjadrenia. Výsledkom je nevšedný a fascinujúci moderný náhľad na túžbu, zvedavosť a erotič no . čo Baron Richard von Krafft-Ebing začal v devätnástom storočí termín „masochizmus“ raziť, bol mylne ponímaný ako slabší náprotivok sadizmu, avšak Anita Phillipsová, redaktorka britského akademického časopisu Interstice (Škvíra), tento mýtus vyvracia a tvrdí, že maso “. Umenie, ako stvárniť masochistické fantázie, píše, je „byť zraňovaný tým správnym spôsobom av ten pravý čas, a to podľa sofistikovaného, človekom vytvoreného scenára“. Phillipsová ide späť k Freudovi, Jungovi, Foucaultovi a Leu Bersanimu, aby vytvorila novú definíciu masochizmu, pričom skúma populárnu kultúru, aby demonštrovala ako jeho nutnosť, tak mocný vplyv, aký mal na západnú kultúru – od Modrého zamatu Davida Lyncha k Zázraku ruže , ako aj k obrazom umučeného Krista v Novom Zákone. Ukazuje, že masochizmus je zdravou súčasťou ľudskej psychiky, ktorá si užíva tajnú rozkoš pri vytrvalom imaginárnom či reálnom utrpení z rúk iného človeka, ktorý je upovedomený o tom, že konečným výsledkom je uspokojenie. Podľa autorky nemožno masochizmus stotožniť len s pudom smrti – má totiž viac spoločného so životom. Vo svojom asi najpôsobivejšom argumente sa zameriava na vzťah medzi kreativitou a masochizmom, pri ktorom spája zložitosť tvorivého pretavenia s komplikovanosťou masochistickej túžby. Všetci umelci, odvažuje sa Anita Phillipsová tvrdiť, sú v podstate majstri v masochizme. Podľa jej definície sa výraz masochizmus ani tak veľmi netýka sexuálnej praktiky ako skôr túžby po sebazničujúcom zážitku, po čomkoľvek, čo zbúra hranice ega a uvoľní v jedincovi cestu k akejsi blaženosti či extáze. A práve masochisti sú podľa nej zbehlí v hľadaní takých skúseností, pričom si dokážu namiešať priamo koktail zo života a smrti: utrpenie, bolesť, rozkoš, rozpoltenosť, trans. Aj keď Anita Phillipsová vykladá veľmi štylizované rituály sadomasochistických hrátok, jej cieľom je iba zdôrazniť ich symbolický význam, nie zredukovať masochizmus na nejakú prijateľnú formu láskavosti. Chce iba odňať pejoratívny osteň, ktorý slovo masochizmus má, a skúma spôsob, akým by mohol masochizmus zásobovať jedinca neprebernými možnosťami. Úchvatne dokazuje moc masochizmu, ktorý v sebe zahŕňa eros aj thanatos, temnotu aj svetlo, túžbu aj jej nevyhnutnú stratu. Anita Phillipsová odhaľuje odveký vzťah medzi bolesťou a romantickou láskou. Svoju štúdiu završuje skvelým pohľadom na súvislosť medzi spiritualitou a sexualitou. Bravúrne dáva do súvislosti predstavy náboženského sebaumŕtvovania a masochizmu. Kniha je písaná s vtipom a znalecky a určite vyvolá napätú diskusiu o tom, aká je vlastne povaha sexuality. Anita Phillipsová je redaktorkou literárneho časopisu Interstice a napísala niekoľko článkov o súčasnej sexualite a umení ako aj o románovej tvorbe. Žije v Londýne.