Kniha predstavuje prvú komplexnú analýzu politickej ideológie a politiky dejín v českých krajinách v období nadvlády nacionálne socialistického Nemecka v rokoch 1939-1945. Hlavná pozornosť je venovaná premenám historického diskurzu po marci 1939 v závislosti od vývoja protektorátnej politickej ideológie - takzvanej ríšskej myšlienky. Autor skúma, ako sa premenil vzťah českej spoločnosti k národnej minulosti pod vplyvom spoločenskej pomníchovskej dezilúzie a sklamania zo zániku samostatného Československa. Sleduje, ako sa postupne rodila aktivistická pronemecká politická argumentácia, akú úlohu v nej zohrával náhľad na dejiny českého národa a českých krajín a do akej miery bola ovplyvňovaná nacistickou ríšskou exekutívou v protektoráte. S tým súvisí aj následná analýza úradného, propagandistického a vedeckého aparátu, ktorý sa podieľal na formovaní protektorátnej politiky dejín. Autor si súčasne kladie otázku, akú úlohu hrali politická ideológia a politika dejín v nacistických plánoch na germanizačnú „prevýchovu“ obyvateľstva českých krajín. Predstavuje niektoré významné publikácie o českých dejinách uvedené v tom čase do obehu a rozoberá problematiku dejepisnej výučby na českých školách v protektoráte.