Psychoanalýza je tradične chápaná ako spôsob liečby psychických porúch „na kanapi“. Takéto poňatie je však neúmerne zúžené a nepresné. Psychoanalýzu môžeme chápať skôr ako spôsob myslenia, ako prístup k chápaniu ľudskej existencie av neposlednom rade aj ľudského trápenia. Tá ju robí zaujímavou nielen pre tých, ktorí sa zaoberajú psychoterapiou, ale aj pre všetkých ľudí so záujmom o porozumení podstate ľudskej psychiky. Autor zoznamuje čitateľov s jedným z rozhodujúcich smerov modernej psychoanalýzy, ktorý je výsledkom „tichej revolúcie“ 80. a 90. rokov 20. storočia. Koriguje niektoré tradičné, avšak mnohokrát dávno prekonané názory rozšírené nielen medzi laickou, ale aj odbornou verejnosťou. Čerpá nielen z oblasti psychoanalýzy, ale používa aj početné odkazy predovšetkým z vývojovej psychológie a odráža aj vplyv kognitívnej psychológie na súčasnú psychoanalýzu.