Otolína vášnivo zbiera najrôznejšie veci a miluje všetky druhy počasia, najmä však dážď, pretože sa rada čvachtá v kalužiach. Obýva apartmán číslo 243 na dvadsiatom štvrtom poschodí mrakodrapu, ktorý vyzerá celkom ako korenička, takže nie je divu, že mu aj Korenička všetci hovoria ... Otolínini rodičia sú zberateľmi a neustále cestujú po celom svete. O Otolínu je v ich neprítomnosti však skvele postarané, nikdy sa necíti osamelá. Spoločnosť jej predsa robí pán Moura a okrem neho dievčatku so všetkým, čo je potrebné, pomáha celý rad ďalších neobyčajných spoločníkov. Vďaka nim sa nikdy nenudí! Otolína navyše miluje záhady, rovnako ako pán Moura. Oči má stále otvorené a uši nastražené pre prípad, že by sa stretla s niečím neobvyklým alebo zaujímavým. Jej zápisník by mohol rozprávať! Rada rieši zapeklité prípady, vymýšľa chytré plány a prichádza veciam na kĺb – napokon, má pre to špeciálne nadanie…

A ak by vás snáď zaujímalo, ako v sebe toto zvláštne dievča objavilo svoje neobvyklé schopnosti, navštívte s ňou nevšednú školu plnú veľmi nevšedných žiakov v príbehu Otolína v škole – bude to určite nezabudnuteľný zážitok!

Knihy sú bohato ilustrované, nápadité a prepracované obrázky zrozumiteľné deťom sa plynule prelínajú s textom, čo robí z čítania veľký zážitok – či už sa do nej ponoria deti, alebo dospelí.

Úryvok recenzie Zátoka papierových lodičiek

„Na prvý pohľad musí každého čitateľa bezpochyby zaujať prekrásne vyvedená obálka, ktorá je zdobená elegantnými striebornými motívmi. Príjemná je tiež skutočnosť, že kniha svojou veľkosťou i spracovaním pripomína denníček, teda sa bez problémov zmestí do každého detského batôžku a môže so svojim majiteľom cestovať napríklad na dovolenku k moru alebo na prázdniny k babičke. Na obálke je v medailóniku vyobrazená podobenka dievčatka Otolíny, hlavnej hrdinky tejto knihy, v školskej uniforme a slušivom slamenom klobúčiku. Podľa môjho názoru sa obálka naozaj veľmi vydarila. Oceňujem tiež to, že zostala verná svojmu britskému originálu.“