Nová kniha zakladateľa modernej českej hudobnej publicistiky Lubomíra Dorůžku (* 1924) nadväzuje na jeho knihu Český jazz medzi tankami a kľúčmi 1968-1989. Venuje sa jednak významným zahraničným osobnostiam, ktoré v súčasnom jazzu určujú vývoj, a predovšetkým českému jazzu po roku 1989. Dorůžka do súčasného kontextu zasadzuje tvorbu staršej generácie Emila Viklického, Milana Svobodu a Jiřího Stivína a porovnáva ju s najpozoruhodnejšími Ondrejom Pivcom, klaviristkou Beatou Hlavenkovou, kontrabasistom Jaromírom Honzákom a mnohými ďalšími. Vďaka vedomiu súvislostí a neobvyklej erudícii a rozhľadu tu Ľubomír Dorůžka s presnosťou historika a jedinečným osobným vkladom mapuje vývoj tuzemskej hudby, rozkrýva jej inšpirácie, nachádza styčné body s minulosťou a pritom nezabúda ani na ekonomickú stránku veci či na posledný vývoj na klubovej a festivalovej scéne. Vo svojich osemdesiatich šiestich rokoch tak predkladá čitateľom najucelenejšiu mozaiku súčasného českého jazzu, aká v našej ponovembrovej hudobnej publicistike vznikla.