Súťažno-publikačný projekt Tiché piesky dospel do svojho druhého ročníka, a ešte než spustíme oslavné piesne a začneme si rozdávať bonboniéry a gratulácie, prezradím, že publikácia, ktorú držíte, rozhodne nie je posledným výkrikom HSF klubu pred smrťou vyčerpaním. Poviedok nám chodí z roka na rok viac, pridali sa ďalší porotcovia súťažnej časti a pribudol k nám aj nový člen realizačného tímu (znova veľké vďaka Míša za obetavú prácu - teraz už môžu začať hrať tie fanfáry!). A čo je najdôležitejšie, za všetky snáď môžem povedať, že nás práca na súťaži i výslednom zborníku baví čoraz viac a rozhodne s tým nehodláme seknúť a začať sa venovať niečomu, čo nám konečne prinesie tú neutíchajúcu priazeň davov a domček na pláži. Budúci ročník bude a dúfajme, že okrem nových príbehov prinesie aj o niečo lepšie spracovanú publikáciu. Stále sa máme čomu učiť, len nám dajte ďalšiu dekádu, aby sme to všetko zvládli. Na čo sa teda v Papierovej pavučine tešiť? Objavujú sa mená známe z Tichých pieskov (niektorí to s nami tiahnu už od Posolstva píšťaly a pomaly sa stávajú klubovým inventárom) aj autori úplne noví. A akokoľvek to možno bude znieť prekvapivo, zo záplavy súťažných poviedok na pavúčie témy sa do finálovej desiatky prebojovali texty, v ktorých nohatí snovači pavučín figurujú len pramálo. Pokiaľ by som mala nájsť jedinú tému, na ktorej reflexiu sa tento rok vytlačení autori sústredili najväčšou mierou, budú ním knihy a príbehy všeobecne. Ale koniec spojlerov, teraz je čas pustiť sa do tých bonboniér a divokých osláv. A do čítania. O to ide predovšetkým.