Architektonické prostredie má výrazný vplyv na kvalitu života jeho užívateľov, a to v celej svojej šírke – fyzickej, psychickej, sociálnej i spirituálnej. Vzťah architektúry k vitalite tých, ktoré obklopuje, bol teoreticky spracovaný rôznymi autormi, spomeňme napríklad úspešnú knihu Nikosa A. Salingarosa Zjednotená teória architektúry. Forma, jazyk, komplexita (česky 2017). Neprekonanou klasikou však zostáva obsiahle štvorzväzkové dielo amerického architekta rakúskeho pôvodu Christophera Alexandera Podstata rádu, a to najmä jeho prvý zväzok Fenomén života. Alexander sa snaží o uchopenie elementárnych princípov tradičnej architektúry a ponúka porozumenie tomu, čo vytvára život, krásu a funkčnosť ako v budovách, mestách a krajine, tak v miestnostiach, zákutiach a detailoch predmetov, ktoré používame. Popisuje geometrické pravidlá, pomocou ktorých sa skladajú jednotlivé architektonické prvky do celkov vyvolávajúcich pozitívnu a prospešnú odozvu. Tieto pravidlá odrážajú tvorivé pochody vo vnútri organizmov a ekosystémov, podivuhodne vyvažujúce neustále vznikanie nového a udržiavanie harmónie. Kniha propaguje architektonické prostredie podporujúce vitalitu – teda také prostredie, ktoré pozitívne ovplyvňuje prirodzenú ľudskú schopnosť žiť, rásť a vyvíjať sa v súlade s vrodeným ľudským spriaznením s prírodnými systémami a procesmi.