Skoré detstvo prežívame iba raz. Je zriedkavé. To, čo sa odohrá v prvých rokoch, nemožno neskôr rovnakým spôsobom zopakovať alebo získať naspäť. Kodanská škôlka Nokken to potvrdzuje. Kniha Pomalé rodičovstvo nám pomáha ctiť a rešpektovať bytosť malého dieťaťa, dopriať jeho vývoju všetok potrebný čas a tiež sebe venovať čas na to, aby sme si vychutnali postupný a zázračný rozvoj ľudskej bytosti. V interakcii s dieťaťom a medzi sebou navzájom môžeme rozvinúť nový, vedomý zámer – pri jedle, pri spaní, na prechádzkach v prírode aj pri oslavách sviatkov. Táto kniha je sprievodcom, ktorý nám pomáha objaviť v každodennom živote bohatstvo, ktoré už máme, a to tak, že spomalíme a doprajeme sebe a svojim deťom priestor, v ktorom sa dá dýchať a rásť. Dala by sa tiež nazvať príručkou pomalého rastu.
Helle Heckmannová (1955) už takmer tridsať rokov pracuje ako waldorfská pedagogička pre predškolské deti. V reakcii na stále rastúcu potrebu kvalitnej starostlivosti o najmenšie deti založila pred dvadsiatimi piatimi rokmi v Kodani v Dánsku škôlku Nokken. Jej program je dobre zavedený a medzinárodne uznávaný ako jedinečný prístup k starostlivosti o deti vo veku od jedného do siedmich rokov. Nokken je vzorom ranej starostlivosti, ktorým sa iné waldorfské škôlky aj ďalšie inštitúcie, napr. lesné škôlky, nechávajú inšpirovať a čerpajú z neho praktický príklad denného rytmu, ktorý deťom prináša prospech a podporu.
Pred dvadsiatimi rokmi bolo nezvyčajné si len predstaviť, že by deti trávili v škôlke väčšinu dňa vonku, a nie zatvorené v triede. V tej dobe Helle Heckmannová prišla so svojím programom, keď už najmenšie deti trávia veľkú časť svojho škôlkového dňa vonku. Všetko je však starostlivo štruktúrované na základe poznatkov waldorfskej pedagogiky.
Kniha Pomalé rodičovstvo nie je bežnou príručkou pre rodičov o výchove detí. Helle Heckmannová na jej stránkach podrobne popisuje, ako a prečo je jedinečný nokkenský prístup k malým deťom štruktúrovaný. Nesmie sa na nich napr. ponáhľať a nemožno ich posudzovať podľa toho, čo ešte nevie. Je potrebné dodržiavať pravidelný rytmus a poriadok vychádzajúci z vývojových potrieb detí. Je privilégiom a zodpovednosťou starajúceho dospelého, aby bol dieťaťu vzorom, ktorý ono môže napodobňovať, a bez akéhokoľvek zhonu dieťaťu poskytol čas na opakované precvičovanie. Nápodobou malé dieťa získava nielen nové zručnosti, ale aj pocit sebaúcty spolu s tým, ako sa rozširujú jeho kompetencie.