V panvici rieky Sepik na Novej Guinei stačilo na rozhodnutie o osude čerstvo narodeného dieťaťa slovo muža: „umyť“, alebo „neumyť“. Kniha otvára tému pôrodu ako sociálneho a kultúrneho javu. Pôrod je sám o sebe na kultúre nezávislým javom, v rôznych časoch a kultúrach však vznikajú „zaručene správne“ predstavy o tom, ako majú ľudia prichádzať na tento svet. Kolektívna monografia Pôrod otvára témy kultúrnej tvárnosti pôrodu, zároveň ukazuje limity kultúrneho konštruktivizmu. Okrem smrti, keď zo sveta odchádzame, neexistuje silnejšia téma, než ako na svet prichádzame.