V roku 1966 si ľahol na gauč známeho newyorského cvokara a rád by sa mu vyspovedal, lebo s inou formou hriešnej relaxácie jeho viera nepočíta. Alexander Portnoy - židovský vzorniak v... ehm... Kristových rokoch, úspešný právnik v mladučkom odbore ľudských práv a zo všetkého najviac lovec žien posadnutý sexom i sociálnym altruizmom - má totiž neurózu ako trám. Ako sa pod dohľadom Dr. Spielvogela ponára do hlbín svojho rozčarovania, loví odtiaľ ako svedomitý sebamrskač krivdu za krivdou. A pretože zároveň nie a nie preseknúť pupočnú šnúru frustrácií, ktoré pripisuje láskyplnej tyranii malomeštiackych rodičov, zväzujúcim židovským tabu i svetabolu z predsudkov, s ktorými by si neporadil ani najradikálnejší hipík, nemožno očakávať, že by sa domohol vnútorného pokoja. A tak Alexova škandálne priamočiara a skvele nerestná spoveď, okorenená peripetiami posledného vzťahu k rajcovnej barbíne, ponúka obecenstvu komédiu, aká nemá v časoch sexuálnej revolúcie obdoby.

Rothov majstrovský kúsok si na české vydanie počkal celé "normalizačné" dvadsaťročie - a potom našej prudérii ukázal, kam až sa v záujme literatúry smie. Kto by sa tiež čudoval u autora, ktorý daru podvratnej židovskej anekdoty otvoril úplne nové obzory? "Skvelá ukážka toho, ako preniknúť pod povrch sexuality. Dokázal to nejaký iný román tak dobre?" - The Guardian

"Jednoducho jedno z dvoch alebo troch najzábavnejších diel americkej beletrie." - The Chicago Sun-Times

"Pravdepodobne najvydarenejší židovský vtip, aký sa kedy rozprával: bizarný, prehnaný, vnútorný, sprofanovaný a hlavne nespútane zábavný." - The New York Times

"Obscénnosť v tomto románe nie je len spôsob vyjadrovania, je to takmer jeho hlavná téma. Kniha neoplýva sprostými slovami preto, že ‚takto sa hovorí'; to by bol asi najmenej presvedčivý argument, prečo užívať v beletrii obscénne výrazivo. Okrem toho tiež málokto naozaj hovorí tak, ako hovorí v tejto knihe Portnoy - toto je totiž človek, ktorý hovorí pod drvivým tlakom posadnutosti: je sprostý, pretože chce byť spasený - autor o knihe

Snažne vás prosím, pán doktor, povedzte mi, kto za to môže, že sme takto chybný? Kto môže za to, že máme náturu, ktorá je takto patologická, hysterická a slabotinká? Máte pocit, že preháňam, keď považujem za hotový zázrak, že som ešte neskončil v blázinci? Tý hystéria - a tých povier! Tých "daj pozor" a "buď vopatrný"! Toto nesmieš, toto nemôžeš! (…) V tejto familii sa s obrovským pobavením vykladá historka, ako raz ako decko pozorujem z okna metelicu, načo sa otočím as nádejou v hlase sa spýtam: "A mami, na zimu my veríme?" - ukážka z knihy