Celofarebná publikácia, plná historických fotografií, pohľadníc, plánikov dráhových stavieb a ďalších dokumentov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia, je venovaná nostalgickej dráhe vinúcej sa pozdĺž rieky Sázavy. V skutočnosti ide o niekoľko tratí, ktoré sú rôzne významom, dobou vzniku, majiteľom, resp. prevádzkovateľom a nakoniec aj vývojom. Prvý diel, venujúci sa úseku medzi dnešnými mestami Žďár nad Sázavou, Havlíčkov Brod, Svetlá nad Sázavou a Kácovom, predstavuje najstaršiu časť (úsek medzi vtedajším Nemeckým Brodom a Svetlou z roku 1870) na chrbticovej dráhe spoločnosti Rakúska severozápadná ktorú na prelome 19. a 20. storočia, v čase vyvrcholenia druhej lokálkovej vlny výstavby miestnych svojpomocných dráh, doplnili Miestna dráha Nemecký Brod-Žďár (1898) a Miestna dráha Svetlá-Ledeč-Kácov (1903). Teraz už stačí nasadnúť v Žďáre do pomyselného vlaku a môžeme vyraziť proti toku času až do Kácova, malebnej, dnes medziľahlej stanice, ktorá pre svoju autentickosť v minulých rokoch neraz poslúžila filmárom ponukou modernými zásahmi nedotknutej stanice. Sprevádzať nás bude – chvíľu vpravo, chvíľu vľavo – trblietajúca sa hladina Sázavy. Čo sa nemení, je jej krása a romantika, ktorá odtiaľto nezmizla a na ktorej sa veľkou mierou podieľala aj železnica.