Ak sledujeme dielo určitého autora, nutne dospejeme v rámci jeho neskorej tvorby k posledným obrazom, alebo dokonca priamo k jednému konkrétnemu poslednému obrazu. Máme zaužívané termíny ako raná tvorba, ktorá zahŕňa počiatky a obdobia hľadania, po nej nasleduje doba zrenia, ktorá speje k zrelej tvorbe, gradujúca v tvorbe vrcholnej. Nakoniec prichádzajú posledné obrazy – tie môžu byť vyústením predchádzajúcej tvorby, často sa od nej však odlišujú, a sú tak nejakým spôsobom výnimočné. Nie zriedka sa preto stáva, že nemajú, pokiaľ sú takto problematické, v rámci autorovho diela plnohodnotné postavenie. Neexistuje jeden štandardný posledný obraz, ale rôzne posledné obrazy, tak, ako sú rôzne umelecké osobnosti a ich životné osudy. Popri exkurze predstavujúcom ikonické exemplá posledných obrazov zo svetových dejín umenia sa v jednotlivých rozboroch kniha zameriava na českých maliarov tvoriacich predovšetkým v 20. storočí: Josef Šíma, Kamil Linhart, Ján Zrzavý, Adriena Šimotová, Karel Šlenger, Arnošt Paderlík, Bohumír Komínek .