Chcem sa s vami podeliť o moje postrehy z potuliek po Sušici a jej kúzelnom okolí, mesta, ktoré ma prijalo pred mnohými rokmi za svojho občana. Od detstva som bola zvyknutá surfovať po cestičkách porastených machom, prechodiť nespočetné množstvo cestičiek. V Sušici sa to hemžilo davy ľudí, ktorých som vôbec nepoznala. Časom sa všetko zrovnalo, ale napriek tomu sa mi cnelo po mojom rodnom kútiku Šumavy. Každú voľnú chvíľu som využívala na to, aby som mohla dôjsť na nejaký kopec nad mestom a z diaľky zbadala moje "rodné hniezdo". Keď sa mi veľmi zacnelo po šumavskom domove, vyšla som ku Kalichu, kde sa v diaľke rysovali kopce, ktoré som všetkých prešla ako dieťa. Časom som postupne prechádzala mestom, čítala každú tabuľku na domoch a objavovala som aj skryté zákutia na rieke Otave. Väčšinu voľného času som venovala poznávaniu sušických uličiek, zaujímali ma pamätihodnosti a začala som viac pátrať po histórii mesta. Skúste aj vy, milí návštevníci, objavovať krásne miesta, ktoré opisujem, stoja za zhliadnutie! Nemusíte všetko zdolávať pešo - do takmer všetkých popisovaných miest vedú cestičky a cestičky. Pekné zážitky praje Marie Malá