Sergej Rachmaninov - Klavírny koncert č. 2 c moll, op. 18, Sergej Prokofjev - Klavírna sonáta č. 3 a moll op. 28*, Dmitrij Šostakovič - 24 prelúdií a fug pre klavír op. 87 (výber) , Taťjana Nikolajeva - Tri koncertné etudy op. 13 , Johann Sebastian Bach - Francúzska suita č. 5 G dur BWV 816, Chromatická fantázia a fuga d moll, BWV 903*, Fantázia c moll, BWV 906* Taťjana Nikolajeva - klavír, Česká filharmónia, dirigent Konstantin (1924-1993) sa nemožno pomýliť s označením "zázračné dieťa". Od troch rokov študuje klavír, v dvanástich začína komponovať. V trinástich nastupuje na Moskovské konzervatórium, po jeho absolutóriu sa intenzívne venuje skladbe. Zlomovým v jej kariére bol rok 1950; dôležitejšie, než víťazstvo v prvom ročníku medzinárodnej súťaže JS Bacha v Lipsku, bolo stretnutie so Šostakovičom, ktoré prerástlo v celoživotné priateľstvo. Svojou interpretáciou Bacha Nikolajeva inšpirovala Šostakoviča ku kompozícii jeho vlastných 24 prelúdií a fúg a následne sa stala prvým interpretom tohto diela. Vo februári nasledujúceho roku dostala Nikolajeva práve v Prahe príležitosť natočiť s Českou filharmóniou Druhý koncert S. Rachmaninova a niekoľko bachovských snímok. Ostatné supraphonské snímky (Prokofjev, Šostakovič a vlastné Koncertné etudy) potom vznikli v apríli 1954. Akokoľvek neveľký je odkaz Taťjany Nikolajevy zaznamenaný na supraphonských magnetofónových pásoch, jeho význam je nezanedbateľný; predstavujú prakticky najstaršie dochované doklady nesmiernych majstrovstiev tejto legendárnej klaviristky, než ju objavil celý svet. Praha, roky päťdesiate: najstaršie odtlačky nesmiernych majstrovstiev Taťjany Nikolajevy.