Pražský rabinát Gutmanna Klemperera, ktorý v štyroch pokračovaniach odtlačil Paschelesov pražský Illustrierter israelitischer Volkskalender v rokoch 1881-1884, poskytuje nielen zaujímavý príklad odbornej práce z obdobia počiatkov českej (nemecky písanej) židovskej historiografie prelome osvietenstva a modernej doby, rabínovi, ktorý vďaka svojmu dôkladnému vzdelaniu a múdrosti dokázal vždy nájsť schodnú cestu medzi tradíciou a reformou. Ako je zrejmé z práce o pražských rabínach, dokázal Klemperer podať minulosť veľmi autentickým spôsobom a majstrovsky zachytiť atmosféru a pomery, ktoré vo vtedajšom židovskom svete panovali. Informácie zhromažďoval zo štúdia prameňov a pôvodných spisov az najrôznejšieho písomného materiálu, vrátane diel čisto halachického obsahu, ktoré často už neexistujú. Odvoláva sa aj na miestne tradície a ústne správy o historických udalostiach, ktoré dnes tiež upadli do zabudnutia bez toho, aby sa pritom vzdáva vlastného kritického hodnotenia. Vďaka tomu sa jeho vlastné práce samy stávajú historickým prameňom, ktorý budúci historik musí brať do úvahy. po dva roky bol tiež žiakom dodnes presláveného bratislavského rabína Moša Sofera. Absolvoval osemročné štúdium na pražskom piaristickom gymnáziu a dvojročný cyklus prednášok na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Roku 1843 sa stal kazateľom v židovskej obci v Tábore, v roku 1845 bol menovaný do funkcie táborského rabína a roku 1868 bol zvolený aj za rabína táborského kraja; oba úrady zastával až do smrti. Pod vplyvom svojich učiteľov, najmä rabiho Šmuela Landaua a Šlomo Jehudu Rapoporta, sa ako jeden z prvých venoval vedeckému bádania o minulosti českých Židov. Zanechal po sebe literárne a bádateľské dielo, ktoré na svoje seriózne zhodnotenie ešte len čaká.