Román otvára tému dezercie, v Nemecku po druhej svetovej vojne do značnej miery tabuizovanej. Vydanie románu, pôvodne napísaného roku 1951, bolo v atmosfére prudko sa rozhoriacej studenej vojny znemožnené a dielo upadlo do zabudnutia. Text bol objavený až v autorovej pozostalosti, bol vydaný roku 2016, dva roky po autorovej smrti, a stal sa literárnou senzáciou ako pre okolnosti nálezu, tak aj pre svoje kvality.
Hlavnou postavou románu je mladý vojak wehrmachtu Walter Proska, ktorý dezertuje k Červenej armáde po tom, čo je jeho jednotka rozprášená partizánmi; sám však cíti potrebu vzoprieť sa vládnucej "kľučke". Charakter románu zodpovedá predstave, akú si čitatelia v minulých desaťročiach o autorovi vytvorili - napínavý, čitateľsky strhujúci príbeh je plný zvratov, hrdina sa ocitá v medzných situáciách, ktoré svojím umelecky pôsobivým stvárnením slúžia autorovi na zamyslenie sa nad závažnými témami: reflektuje otázku svedomia morálky, vojenské a občianske cti; bez pátosu sa dotýka aj vlastenectva a nemeckého nacionalizmu, spochybňuje vedomie povinnosti a "nemeckej" poslušnosti.
Román je považovaný za míľnik nemeckej povojnovej literatúry prinášajúcej závažné posolstvo o svedomí a vine.

Je to po prvé veľké prekvapenie a po druhé, keď si tú knihu prečítate, je to senzácia. Preběhlík je vynikajúci román, ktorý obohacuje Lenzovo dielo a tým aj nemeckú povojnovú literatúru o pôsobivú knihu.
Volker Weidermann, DER SPIEGEL

Dnes, takmer sedemdesiat rokov po svojom vzniku, prináša Preběhlík hlboký vhľad do rozorvanosti nemeckých vojnových a povojnových rokov. Videné touto optikou je aj Lenzov raný román jeho typickým dielom.
Max Moor, TTT

Lenz stvoril psychologicky prepracované, výrazné postavy, surreálne scény ako z Apokalypsy a napísal brilantné dialógy.
Harald Hordych, SÜDDEUTSCHE ZEITUNG

Román nielenže novo utvára obraz zosnulého autora, mení aj hodnotenie nemeckej povojnovej literatúry.
NEUE OSNABRÜCKER ZEITUNG

Román je strhujúcim svedectvom doby, hlboko pôsobivým vykreslením vojny a ako každý dobrý vojnový román zúfalou obhajobou ľudskosti.
Dierk Wolters, NASSAUISCHE NEUE PRESSE