Pre termín „predtým prejavené prianie“ neexistuje v súčasnosti stručná, vyčerpávajúca a hlavne konsenzuálne prijatá definícia. Obvykle sa uvádza, že ide o vyhlásenie pacienta, v ktorom stanovuje podmienky pre starostlivosť o svoju osobu v čase, keď sa k nej sám nebude môcť zodpovedne vyjadriť. V Českej republike sa ešte len očakáva zákonná úprava, ktorá bude eticko-právny inštitút „predtým prejaveného priania pacientov“ upravovať. Monografia analyzuje niektoré problémy spojené s týmto nástrojom, ukazuje na jeho prínos a limity a tiež navrhuje riešenie, ako obmedziť vznikajúce riziká. Je adresovaná predovšetkým lekárom, právnikom a psychológom – tí všetci sa môžu dostať do situácie, že budú rozhodovať o pacientoch, ktorí už nie sú sami schopní sa k lekárskej starostlivosti vyjadriť.