Táto monografia sa zameriava na slovotvorné postupy, ktoré sú v španielskej lingvistike už tradične zaradené do oblasti tzv. lexikálnej morfológie (tj sufixácia, prefixácia, interfixácia, parasyntéza a kompozícia) a ktorých presné vymedzenie nastoľuje celý rad zaujímavých teoretických otázok. Cieľom práce je objasniť príčiny definičných či klasifikačných nezrovnalostí v reprezentatívnych gramatikách a pojednaniach o slovotvorbe a na základe detailnej analýzy charakteristík vyššie uvedených neologických postupov zmapovať prechodové oblasti, ktoré možno nájsť napr. medzi deriváciou a flexiou, deriváciou a kompozíciou alebo kompozíciou a oblasťou frazeológie, čo je téma, ktorá doteraz nebola ani v španielskej odbornej literatúre takto komplexne spracovaná.