Protialkoholická spoločnosť doktora Řimsy vzišla z pražskej študentskej bohémy 70. rokov 20. storočia. Nadväzovala v istom zmysle na podobné recesisticky orientované združenia a hnutia 60. rokov, ako bola Križovnícka škola čistého humoru bez vtipu, či na oveľa staršie skupiny (Recesse) a umelecké smery (surrealizmus, dadaizmus), napriek tomu zostala po všetkých stránkach jedinečná. Profilovala sa ako výsostne exaktná veda skúmajúca spočiatku hlavne alkohol-alkoholizmus ako antropologický fenomén. Od momentu, keď rimsológovia docenili jedinečnosť objavenej metódy – úsuv vzťažňovania zdanlivo nezlučiteľných javov na rovine, ktorá je pre nich na prvý pohľad nevhodná – a uvedomili si obrovský potenciál rimsologického nazerania sveta, zamerali pozornosť na celé univerzum a premenili svoj vedecký záujem de facto . Už štyridsať rokov prebiehajú v pražských krčmách relatívne pravidelné rimsologické kongresy, na ktorých skalní bádatelia, ale aj náhodní sympatizanti prezentujú výsledky skúmania rimsologických kategórií v odboroch sebe vlastných - filozofii, estetike, kunsthistorii, muzikologii, muzikologii. neúplným, a teda značne pokriveným obrazom rimsológie na základe obyčajnej výseče jej existencie, danej skromnou sumou textov, ktoré sa náhodou zachovali.