Kniha je Dalajlámovým komentárom o duchovnej príprave na smrť a je inšpirovaná klasickým textom tibetského budhizmu - básňou zo 17. storočia, ktorej autorom je prvá pančhenláma. Túto značne ezotérnu báseň Jeho Svätosť 14. Dalajláma komentuje a rozvádza do konkrétnych rád pre každodenný život. Vysvetľuje, ako a prečo meditovať o pominuteľnosti, ako vytvoriť vhodné prostredie pre umierajúcich, ako praktizovať počas umierania. Zvlášť podrobne vysvetľuje jednotlivé štádiá umierania i spôsob, ako si vštepovať ich postupnosť, aby naše umieranie prebiehalo bez strachu a aby hlbšie stavy mysle, ku ktorým počas umierania dochádza, mohli byť využité pre duchovnú prax všetkých úrovní. Celý výklad prekladá príbehy o vysoko duchovne vyvinutých mníchoch a mníškach, s ktorými sa sám stretol, a zoznamuje čitateľov aj s udalosťami okolo voľby posledného pančhenlámu tak, ako ich sám prežíval.