Po štyri dekády bol rýdzo ženský koncentračný tábor Ravensbrück ukrytý za železnou oponou ao jeho skutočnom príbehu toho bolo známe len veľmi málo. Jeho bránou počas šiestich rokov prešlo vyše 130 000 žien z viac ako dvadsiatich európskych krajín, pričom mnohé pochádzali z vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava. Väzenkyne sa tu stali cieľom bitia a mučenia, boli posielané na otrockú prácu, hladovali a nakoniec boli popravované. Až do oslobodenia v roku 1945 v tábore prišlo o život 30 000 až 50 000 žien. Sarah Helmová sa s využitím doteraz neznámych svedectiev a interview s preživšími, ktorí ešte len teraz prehovorili o svojej minulosti, dostáva do samého stredu táborového diania a čitateľom so všetkými detailmi v knihe demonštruje, ako ľahko a rýchlo vzniká nepredstaviteľná hrôza. Oveľa viac než výpočtom krutostí je ale kniha Ravensbrück presvedčivým popisom toho, čo jedna z preživších žien nazvala „hrdinstvom, extrémnou ľudskou húževnatosťou a úplne výnimočnou vôľou na prežitie”. S neobvyklou otvorenosťou pripomína schopnosť ľudstva dopúšťať sa beštiálnych činov a zároveň aj jeho odvahu sa im brániť.