Druhá kniha poviedok Kláry Hůrkovej prináša opäť texty autofikčné i úplne vymyslené. Zaoberajú sa hlavne medziľudskými, najmä milostnými vzťahmi z pohľadu ženy, ktorá ich prežíva. Autorka však akcentuje tiež všeobecnejšie existenciálne témy ako hľadanie zmyslu života v rôznych formách ľudskej činnosti, vieru v konšpiračné teórie či životné postoje spisovateľov. Dôležitým motívom spájajúcim poviedky je potom strata milovaného človeka a vyrovnávanie sa s ňou.