Porovnanie Rembrandta s Picassem nevychádza z priameho rozboru ich diel, ale z hodnotenia miesta, ktoré zaujímajú v historickom kontexte. Obaja maliari stoja na opačných koncoch jednej veľkej, štyristo rokov trvajúcej vývojovej fázy európskeho maliarstva. Rembrandt prichádza vo chvíli, keď sa pred maliari, vďaka priaznivým okolnostiam, otvorila skutočnosť ako nepopísaná doména. Bol jedným z popredných holandských maliarov, ktorí sa snažili zachytiť doposiaľ nepoznané vlastnosti života a skutočnosti. Picasso prichádza vo chvíli, keď sa zdalo, že umenie už vyčerpalo všetky možnosti, ako skutočnosť napodobniť, zobraziť, vyjadriť. Ako jeden z najradikálnejších novátorov 20. storočia presadzuje nezávislosť umeleckej tvorby na skutočnosti a do krajnosti narúša podoby a vlastnosti predmetnej skutočnosti. Zatiaľ čo Rembrandt pristupoval k skutočnosti s pokorou a zvedavosťou, Picasso k nej pristupoval ako šaman, ktorý ju aj zaklína a divákov šokuje. Ranná aj večerná hodina kladie na tvorcov paradoxne analogické požiadavky: ani na chvíľu neustrnúť v priekopníckom diele, neustále byť pripravený spracovávať veľké množstvo tém a mať pritom v zásobe stále sa rozširujúcu paletu výrazových prostriedkov, techník a žánrov.