Román z roku 1969 predstavuje vrchol Vargas Llosovho úsilia o "totálny román". Rámec tvorí rozhovor tridsiatnika Santiaga Zavalu, novinára frustrovaného vlastným nenaplneným životom i situáciou v skorumpovanom Peru 50. rokov, s bývalým rodinným šoférom mulatom Ambrosiom. Do tejto najväčšej krabičky, odohrávajúcej sa v rovine prítomnosti, vložil Vargas Llosa množstvo ďalších škatuliek, kde sa čitateľ predovšetkým prostredníctvom dialógov a vnútorných monológov zoznamuje so Santiagovou rodinou vrátane služobných, s jeho kamarátmi zo štvrte, so spolužiakmi na Univerzite sv. Marka, s jeho láskami, s novinárskymi kolegami i súčasnou manželkou; cez postavu Santiagovho otca senátora potom s politikmi a ich rodinami a milenkami. Šofér Ambrosio slúži ako partner v debate, ktorý svojimi otázkami spúšťa Santiagove spomienky.