Kniha je spoločným dielom štyroch vzdelávateľiek budúcich učiteľov. Ich cieľom bolo predovšetkým otvoriť priestor na posilnenie vlastného náhľadu u žiaka alebo študenta. Sebahodnotenie je preto ponímané nielen ako jedna z metód formatívneho hodnotenia, ale ako komplexný fenomén, ktorého využívanie má žiaka či študenta podporiť a slúžiť na jeho rozvoj. Prostredníctvom prehľadu doterajších teoreticko-empirických poznatkov i empirických zistení autoriek na vzorkách študentov i vzdelávateľov jednej inštitúcie pripravujúcej učiteľa na výkon povolania text súčasne odhaľuje, že úspešná implementácia týchto potenciálne prínosných postupov do vzdelávania je proces s mnohými úskaliami. K najčastejším patria predovšetkým dôsledky nereflektovaných spôsobov uplatňovania kontroly a moci na strane učiteľov, inštitúcií alebo celých vzdelávacích systémov. Náprava v tejto oblasti sa nezaobíde bez metodickej, ale aj systémovej podpory zo strany vzdelávateľov, a na oboch stranách bez poctivej a hlbokej reflexie vlastných postojov a hodnôt vrátane toho, ako chápať svoju profesijnú úlohu aj identitu. Pokiaľ text k takej reflexii prispel, potom splnil svoj účel. „Kolektív autoriek z Univerzity Hradec Králové predkladá pozoruhodnú publikáciu, ktorá komplexne spracováva tému sebahodnotenia z perspektívy vysokoškolských študentov i učiteľov. Kniha je rozdelená do dvoch častí. Prvá poskytuje prehľad doterajšieho poznania o problematike sebahodnotenia, druhá prináša nové poznatky z vlastného empirického výskumu. je kladený na prepojenie medzi sebahodnotením a autoregulovaným učením, čo naznačuje zameranie autorského tímu pre celú publikáciu, vyjadrené aj titulom zdôrazňujúcim význam sebahodnotenia pre osobný rozvoj... Kniha je významným príspevkom k vysokoškolskej pedagogike so zameraním na prípravu budúcich učiteliek a učiteľov." (PhDr. Karel Starý, Ph.D. , Ústav výskumu a rozvoja vzdelávania, Univerzita Karlova, recenzent publikácie)