Monografia sa venuje teórii a dejinám umenia, estetike a umeleckej kritike Miroslava Tyrša (1832–1884), ktorý je síce všeobecne známy ako zakladateľ a vedúca osobnosť Sokola, ale bol tiež historikom umenia a kultúry, estetikom a prvým profesorom dejín umenia na českej univerzity v Prahe. Monografia predstavuje a analyzuje jeho rozsiahle dielo, ktoré zostalo v tieni telocvičného hnutia. Aj toto hnutie, spoločenstvo, bolo však jeho chápaním kultúry a umenia silne ovplyvnené – Tyrš do Sokola integroval aj vzory antického Grécka a dôsledne sa usiloval o renesanciu ideálu kalokagathie. Vďaka tomu sa venoval nielen estetickej teórii telesných cvičení a gymnastiky, ale aj teórii umenia a stal sa prvým českým kritikom zameraným výhradne na výtvarné umenie. Kniha sa preto pokúša jeho názory, rozptýlené v rade teoretických textov i umeleckých kritík, predstaviť ucelenejšie a tiež ich zasadiť do kontextu dobových názorov, z ktorých čerpal.