Velenie Kráľovského letectva pôvodne považovalo Spitfire Mk.IX (napokon podobne ako spočiatku Spitfiry Mk.V) za obyčajnú núdzovú verziu, určenú na vyplnenie medzery pred príchodom výraznejšie modernizovaných a prekonštruovaných strojov variantu Mk.VIII . Očakávalo od „deviatok“ najmä okamžité riešenie výzbrojovej krízy Fighter Command, čeliacej v období 1941 a 1942 výkonnostnej prevahe Focke-Wulfov Fw 190A. Nakoniec však zvíťazila kombinácia výborných výkonov, zaistených novými motormi Merlin radu „60“ a výrobnej jednoduchosti, danej použitím takmer identického draku s už masovo produkovanými Spitfiry Mk.VC. Vďaka tomu dokázal britský letecký priemysel Spitfiry Mk.IX vyrábať v narastajúcom množstve a „deviatka“ sa neskôr po Spitfire Mk.V stala druhou najpočetnejšou verziou slávnej stíhačky.