Indický jogin a duchovný majster Padampa Sangye prišiel do Tibetu prvýkrát v roku 1091. Zdržiaval sa tu desať rokov, potom dvanásť rokov cestoval po Číne a potom sa navrátil späť do Zeme snehu, kde zostal až do svojej smrti. Kým v Tingri v roku 1117 zomrel, venoval tamojšiemu ľudu ako svoje posledné učenie týchto Sto veršov rád. Krátko nato povedal: "Moja myseľ splynula so svetom javov." Tým vyjadril, že z jeho mysle vymizlo všetko dualistické vnímanie. Potom spočinul svojim pohľadom na nebi a zomrel.
Každý z týchto veršov bohato, veľmi jasne a vzpriamene okomentoval Dilgo Khjence Rinpoče (1910-1991) a zároveň tak ukázal, že "ľudia z Tingri" sa nijako nelíšia od iných hľadačov pravdy.
S veľkou láskou, ale nekompromisne nám Dilgo Khjence Rinpoče dáva veľkolepé učenie o tom, ako zacieliť svoje myšlienky k tomu, na čom v živote naozaj záleží, ako sa venovať duchovnej praxi celým svojím bytím a ako odhaliť konečnú prirodzenosť mysle.