Poviedku Strechy od Vojtecha Staňka hodnotil ako vedúci prozaik Alexander Kliment nasledovne: „Téma: Návrat do milovaného mesta. Motív: Zbaviť mesto ZLA, ktoré predstavuje sčasti mýtická, sčasti skutočná bytosť žijúca na strechách... vyháňa z mesta, nad ktorým prestiera svoj kabát ako príznak a prízrak skazy.Náš hrdina sa snaží v meste kedysi domovskom nájsť spojencov pre svoju úlohu, ale zostáva osamotený a svoju samotu prežíva v hotelovej izbe av kulisách mesta na pobreží oceánu, v kulisách, ktoré opisuje s presvedčivou predstavivosťou a maliarskou pôsobnosťou.Chmúrna je nepriateľ, ale on sa chce od nepriateľa učiť, a preto si nepriateľa váži.Úcta k nebezpečnému nepriateľovi je tu úplne originálna myšlienka, ktorá svedčí o originalite autora nielen v zmysle formálnom.Veta je čistá , vecná, namiesto metaforiky pracuje s kontrastom a neobvyklým popisom.Príbeh končí tragicky, nevinné dieťa zabije pomstiteľa, než ten dokáže vykonať svoj zámer. Dobre, zaujímavo a krásne napísaná poviedka.
V príbehu sa ozýva láska k romantickej novele a absurdným príbehom, písaným v dvadsiatych rokoch minulého storočia.“ Oponentka Alexandra Berková dodáva: „Ecce scriptor! Staňkova veľká literárna sila tkvie v hlbokom sústredení na vec; ťah, napätie, atmosféra vonkajšieho sveta (mesto) i vnútorného sveta hrdinu (statočne prekonávaná úzkosť), to všetko je sprítomnené pod lenivým povrchom preslneného mesta ako existenciálne napätie v pomalých pohyboch tanga."