„Súboj je poviedka napísaná z plného rozmachu tesknoty. Súd o jej umeleckej hodnote v celku Čechovovho diela nie je dôležitý. Je to poviedka dôležitá predovšetkým pre porozumenie Čechovovi samému, je to kľúč k rozpoznaniu jeho ľudských a autorských pohnútok, ktoré sú tu obnažené ako málo Zabudnime na mýliacu podobizeň "klasika" Čechova a ctíme to, čo písal tridsaťjedenročný muž vedúci o nutnosti hľadať rozumnú možnosť života. Čítame v Súboji jeho tesnosť, bolesť a úzkosť nad zmarňovaním človeka. č. 6, skúsme ešte zo Súboja, z jeho surovej tesknoty, upovedomiť podstatu onej zvláštnosti, ktorou sa slovesný umelec Čechov nezameniteľne vyznačuje medzi najlepšími. prvý pohľad priehľadné ako pohár vody.Zdanlivo vlastne akoby nič neobjavuje, čitatelia pripadá, že nehovorí nič iné ako to, čo by on sám na jeho mieste tiež videl. rozvíja a pokračuje celkom podobne, ako to sami poznáme. A predsa - aká úzkosť, aký stesk!“ napísal Emanuel Frynta v doslove na vydanie z roku 1972.
Anton Pavlovič Čechov (1860-1904) napísal novelu Súboj vo svojich tridsaťjeden rokoch. V českom preklade vyšla próza samostatne štyrikrát; prvýkrát ešte za autorovho života (1897; preklad Jiří Ščerbinský), naposledy v roku 1972 (preklad Karolína Dušková a E. Frynta). Súčasné piate vydanie je dielom Libora Dvořáka (1948), renomovaného prekladateľa, ktorý previedol do slovenčiny oi diela Bulgakova, Bunina, Gogola, Jesenina, Kononova, Limonova, Pelevina, Sorokina, bratov Strugackých, A. Tolstého; v nakladateľstve Pulchra vyšli jeho preklady próz Svetlany Vasilenkovej (Blbenka, 2010; Šamara, 2011) a Leonida Gabyševa (Odljan, 2011).