Tu niekde to musí byť. Len keby stále nepršalo. Dobré dve hodiny som sa predieral húštikom premočený na kosť, než som to našiel. Hromada kamenia, deravý hrniec a pár črepov. A tiež zvyšky usadenia hriadeľa mlynského kolesa. Tak tu to bolo. Tu žil ten mlynár, o ktorom mi rozprával kostolník, čo mu zborili kostol. Ešte nájsť tú jabloň. Dážď už mi nevadil. Striepok po čriepku som si dával dokopy zabudnutý príbeh a čo chýbalo, dolepil vlastnou fantáziou. Možno to bolo trochu inak. Možno sa to ani nestalo. Ale to nie je zas tak dôležité. Ľudia odchádzajú, túžby, sny, bolesť aj úsmevy v krajine zostanú. A tiež prežitá ľudská skúsenosť. Stačí len zavrieť oči a znova budete počuť klapot mlynského kola, ktorý rozpráva príbehy skutočné i neskutočné. Plné ponaučenie aj varovanie. Vážne aj veselé. Len vedieť počúvať.