Ľudské vedomie smeruje vo svojom vývoji vždy ďalej, do širšej a vyššej dimenzie. To však môžeme uvidieť a zažívať až vtedy, ak si dovolíme sa bez zábran a naplno otvoriť životu, ako sa deje – to sa týka minulosti, prítomnosti i budúcnosti.

Hlavnou témou tejto knihy je vývoj ľudskej duše a vedomia a hlboké odtlačky, ktoré človek na rôznych stupňoch svojho života zažíva.
Autor kladie vedľa seba individuálny vývoj (od embrya po starého človeka) a vývoj spoločenský (od „vyhnania z raja“ po „modernú civilizáciu“). Táto paralela umožňuje odhaliť podstatu základných klamstiev a mýtov dnešného "moderného" sveta - jeho faktickú "nedospelosť". (Napr. naša posadnutosť "opravovaním sveta" a "vylepšovaním seba samého" zodpovedá zjavne fáze pubertálneho vzdoru, ktorým sa vyhýbame skutočnému životu a zodpovednosti.)
Ako možnosť prekonania tejto „vývojovej fázy“ ponúka autor proces integrácie, ktorý umožňuje uvidieť náš život z pozície dospelosti – teda tak, ako je – as dôverou sa do neho nechať „padnúť“.