V rokoch 1983 – 1987 mladý britský scenárista menom Alan Moore zmodernizoval americký komiks. Jeho prelomové poňatie Bažináča nastavilo nové štandardy pre grafické rozprávanie a vyvolalo v komiksovom médiu malú revolúciu. Nadviazal na rámec gotického hororu svojich predchodcov a umocnil ho intuitívnym štýlom rozprávania a bezprecedentnou hĺbkou postáv. Moorovu víziu potom realizovali znepokojujúco krásnou kresbou takí spolupracovníci ako Stephen Bissette, John Totleben, Dan Day a Rick Veitch. Výsledkom je majstrovské dielo odolávajúce zubu času. V tomto prvom zo šiestich dielov Moorovej Ságy o Bažináčovi sú zhromaždené zošity 20–28. Zväzok obsahuje aj predslov známeho hororového autora Ramseyho Campbella a úvod od spolutvorcu a redaktora pôvodnej série Lena Weina. Sme na mieste. To miesto dýcha. Žerie. A v noci pod príkrovom plazivej hmly trblietajúce sa ako vyparené perly zje – zje, zatiaľ čo drobní dravci v ostrej čiernej tráve inscenujú balet ako z nočnej mory. Žije. Má dušu. Má tvár. V noci ju skoro vidíte. V noci si skoro dokážete predstaviť, ako by vyzerala podstata močiara v telesnej forme; keby sa všetko bahno, všetky roztrúsené ondratrie kosti a všetka bujná hniloba zdvihli a na dvoch nohách sa začali brodiť plytčinou; keby močiar mal ducha a tento duch kráčal ako človek... V noci si to skoro dokážete predstaviť. Keď upriete zrak na miesta, kde sa pod vzdialenými stromami zbiera súmrak, možno zahliadnete, ako sa v šere čosi neurčitého hýbe, čosi veľkého, mohutného a pomalého; jeho pohyb je vážny a má v sebe niečo neodvratné, kvôli hustým, prepleteným vláknam svojho rastlinného tela kráča len zvoľna a ťažkopádne. Jeho kostra zo zmučených koreňov škrípe pri každom pohrebnom kroku a narieka pod váhou zvlhnutej zelene. Oči mu v jamkách plávajú ako krvavo červené vlčie maky v kalužiach atramentu. Keď sa rozšíreným chrípím nadýchnete, ucítite jeho pižmovú, zelenú, prenikavú vôňu, veľjemnú arómu machu a lišajníkov na jeho bokoch. A potom je tu ešte suchý a štipľavý pach plesne, ktorá sa mu šíri po ramenách ako matne šedá vyrážka. Keď tam v tej čiernočiernej tme stojíte, viete, že keby ste poriadne natiahli ruku, nechty by vám prešli po čomsi vlhkom, odolnom a pružnom. Po čomsi, čo sa pohybuje. Nemali ste sem chodiť. Sme na mieste. Toto je príbeh... legenda o Bažináčovi.