Niekedy musím ľudí obdivovať. Pred pár rokmi v zime som mala žiačku so psom, ktorí ku mne prišli dosť neobvyklým spôsobom. Plnou rýchlosťou sa z kopca rútila majiteľka, sedela pri tom na zemi s nohami natiahnutými pred seba a držala v ruke vodítko veľmi šťastného bernského salašníckeho psa. S úsmevom od ucha k uchu, s plácaním uší a sršiacou chuťou do života cválal veľmi rýchlo ku mne. Majiteľka nebola taká nadšená a veľmi sa jej uľavilo, keď pes zastavil. Absolútne nemala šancu zostať stáť na nohách na zamrznutej ceste a preto dorazila týmto veľkolepým spôsobom. Rada pomáham takýmto skvelým ľuďom a ich psom, aby dokázali zvládnuť akúkoľvek situáciu, s ktorou sa stretnú. To je dôvod prečo milujem túto metódu, ktorú som sa rozhodla využívať pri venčení psov na voľnom vodítku. Je to výborný spôsob ako pomôcť ľuďom v pokoji zvládnuť situáciu.