Na svoj vojnový chodník som sa vybral pri Kursku, prebojoval sa cez Ukrajinu, Moldavsko, Rumunsko, Juhosláviu, Maďarsko a Rakúsko. Náš protivník bol skúsený, neobyčajne schopný, odvážny a brutálny. Platili sme vysokú cenu za každý zničený nepriateľský tank, samohybné delo a húfnicu, rovnako ako za každý kilometer cesty, ktorý sme prešli. Ten krvavý boj sme vyhrali, skončili sme ho v Rakúsku a Nemecku, ale toľko mojich kamarátov v zbrani položilo na oltár víťazstvo najvyššiu obeť. Boli to mladí, odvážni, pohľadní chlapíci. Každý z nich mal rodinu, každý z nich mal svoju nádej v lepšiu budúcnosť a vír v život. Je toho toľko, na čo môžeme byť hrdí. Stáli sme proti najlepšej armáde na svete, a nakoniec sme ju rozdrvili. V priebehu vojny sme ja a moja posádka zničili dvadsaťosem nepriateľských tankov a zabili stovky nepriateľských vojakov. A ja som prežil. Nič z toho, čo sa stalo, by som nemenil. Vykonal som toho veľa a žil som svoj život naplno. Za nič z toho, čo som vykonal, sa nehanbím a vždy som veci robil zo všetkých síl, ktoré som mal. Nemám čo ľutovať!