Stručné dejiny typografie v esejách Čítame všetci. Keď nie práve poéziu, ruský román alebo filozofický traktát, určite smerovky na cestách, nápisy na obaloch sušienok alebo esemesky. Písmená v akejkoľvek podobe sprevádzajú človeka už po stáročia, ale neprišli k nám samé od seba: niekto ich vymyslel, nakreslil av skorších dobách navyše ešte na nich odlial formu a vyrazil, aby nimi mohol tlačiar pokryť papier. Dnes si už nevieme predstaviť slobodnejšie prostredie ako rozbaľovacie menu s písmom v textovom editore. Z každého fontu tryská história, za každou kľučkou alebo driekom vykukuje Johannes Gutenberg. Sú tu názvy, ktoré poznáme: Helvetica, Times New Roman, Palatino alebo Gill Sans. Sú tu fonty z fólií a otrhaných rukopisov: Bembo, Baskerville a Caslon. Sú tu možnosti pre rôzny vkus: Bodoni, Didot a Book Antiqua. Ale aj riziko posmechu: Brush Script, Herculanum, Braggadocio a Comic Sans. Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi sme o nich nepočuli a vo veku písacieho stroja sme ich nemohli ani predvídať, dnes sa bez nich nezaobídeme. Kniha Ten môj font vás prevedie dobrodružným svetom písmen, razníc, písmolien, grafikov, dávnej, ale vôbec nie zaprášenej histórie rovnako ako najhorúcejšou súčasnosťou vzniku fontov. Zastaví sa u najvýznamnejších tvorcov typov písiem, na ktoré narazíte takmer na každom kroku a ani by vás nenapadlo, že práve za týmto oblúčikom alebo touto pätkou stojí mnohokrát príbeh hodný filmového plátna. Ako sa stalo, že Helvetica a Comic Sans ovládli svet? A Calibri operačný systém Windows? Prečo je písmeno T v logu BEATLES väčšie ako ostatné? Každé písmo odráža určitý názor, jedinečné chápanie sveta. Ale aj estetické hodnoty. Niektorý font sa hodí iba pre veľké mestské nápisy, iný pre tisícstranový román. Ako je to možné, vám Simon Garfield vo svojej novej knihe vysvetlí formou čitateľnou tak, že nebudete chcieť prestať. A hlavne budete všetky tie písmená potrebovať vidieť.