V prvých storočiach nášho letopočtu sa pohanská kultúra Rímskej ríše stretáva s rodiacou sa kresťanskou kultúrou. Rímska ríša je doslova presýtená obrazmi vo všetkých formách a médiách a sochy a obrazy bohov sú v nej všadeprítomné. Kresťanská tradícia vychádzajúca zo židovstva sa však na zobrazovanie ľudí (a Boha) stavia veľmi opatrne, pretože v ňom vidí nebezpečenstvo idolatrie. Kniha predstavuje úvahy kresťanských mysliteľov, ktorí sa zamýšľajú nad rolou obrazu, jeho užitočnosťou i nebezpečenstvami. Čitatelia sa tak do rúk dostáva sprievodca po vizuálnej kultúre neskorej antiky, ktorý ponúka odpovede na otázky ako sa utváral postoj prvých kresťanov k obrazom, čo bolo povolené a čo zakázané, aká bola teória a aká prax a ako sa bohatá vizuálna kultúra Rímskej ríše prejavila v kresťanskom umení. Texty mysliteľov z obdobia od druhého do piateho storočia dopĺňajú početné ilustrácie a kritický výklad Chiary Bordino.