Tieto príhovory predniesol Osho v Nargole, kde sa v roku 1970 konal meditačný tábor, ktorého sa zúčastnilo viac ako tisíc ľudí. Na brehu mora obklopenom cyprusmi žiaci tri dni počúvali Oshových slov a zároveň vykonávali ranné a večerné meditácie. V nádhernej prírode si Osho zvolil za hlavné témy ticho, hľadanie vnútorného pokoja a dosiahnutie rovnováhy. Ako vždy prekladal príhovory zaujímavými a humornými príbehmi, ktoré názorne ukazujú, ako má človek pracovať sám na sebe, aby dospel k sebapoznaniu. Riadené meditácie sú zaujímavé aj tým, že prebiehali v úplnom tichu a Oshovi žiaci mlčali a iba vnímali okolité zvuky, burácanie mora, spev vtákov, ševelenie vetra. Osho poukazuje na význam ticha v modernej dobe, keď sme obklopení neustálym ruchom, a tiež zdôrazňuje, aké je dôležité zabudnúť na náhlenie a zhon a snažiť sa prenikať čo najviac do vlastného vnútra, kde sa skrýva ten najcennejší poklad, duša božskosti. A ticho je jej posolstvom vyjadreným bez slov.