Na Barrandove sa dnes nakrúca viac zahraničných ako domáce filmy, ale do roku 1990 tamojšie štúdio platilo za symbol a pomyselné centrum českej kinematografie. Kniha je prvým pokusom o históriu tohto centra. Nezaoberá sa len výnimočnými hercami a režisérmi, ale celým „svetom filmu“, jeho organizáciou práce, vnútorným sociálnym životom, nepísanými pravidlami a konfliktami s politickou mocou. Ako filmári premýšľali a tvorili v dobách, keď si štát uzurpoval rolu monopolného filmového výrobcu a komunistická strana rozhodovala o kultúrnej hodnote filmov aj kariérach ich tvorcov? Ako reagovali na nápad aparátčíkov urobiť z filmových štúdií továreň, ktorá bude vyrábať podľa rovnakých plánov a noriem ako ťažký priemysel? Prečo sa komunistickému režimu nepodarilo nahradiť filmových veteránov novým typom proletárskych "tvorivých pracovníkov"? Aké zmeny v organizácii produkcie umožnili obrovské medzinárodné úspechy českého filmu a nástup novej vlny šesťdesiatych rokov? Prečo sa na Barrandove darilo vždy najlepšie zo všetkých žánrov komédii a akú úlohu zohrala paródia v procese emancipácie filmového smiechu od propagandy? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá kniha, ktorá si za východisko volí každodennú skúsenosť filmárov v zoštátnených štúdiách, pod dozorom totalitnej moci.