Kolektívna monografia sa venuje vidieckej lokalite Zahořany neďaleko Litoměříc. Až do 19. storočia predstavovali správne centrum rozsiahleho panstva, ktorého sídla boli roztrúsené v severovýchodnej časti Českého stredohoria. V prvej časti pozývajú autori čitateľov najprv na cestu siedmimi storočiami historického vývoja Zahoran: zameriavajú sa najmä na osobnosti najvýznamnejších feudálnych držiteľov a na dejiny obce po zániku patrimoniálnej správy, ale aj na otázky ekonomického fungovania niekdajšieho panstva, duchovnej správy a školstva. V druhej časti sa čitateľ môže vydať na retrospektívnu cestu priestorom Zahoran: najprv je predstavená podoba tunajšej kultúrnej krajiny a urbanistický vývoj dediny, v ktorej sú dodnes zachované zaujímavé objekty tradičného vidieckeho staviteľstva. Detailná pozornosť je venovaná dvojici najvýznamnejších zahoranských pamiatok. Prvý z nich je kostol Najsvätejšej Trojice, vytvárajúci výraznú dominantu dediny – zatiaľ nedocenená perla ranobarokovej architektúry výrazne nadregionálneho významu. Tou druhou je záhoranský zámok, v podobe ktorého sa zaujímavo odráža zložitý stavebný vývoj od doznievajúcej renesancie až po obdobie klasicizmu. V rámci širšieho kontextu sú tu pripomenuté aj pražské paláce patriace v minulosti zahoranským držiteľom. Cestu priestorom Zahoran uzatvára prehľad tunajších drobných sakrálnych pamiatok.