Tremendizmus je jedným z najpozoruhodnejších literárnych javov v španielskej literatúre 20. storočia. Na literárnej scéne sa objavil s nástupom predstaviteľov novej Generácie 36, ktorých tvorba poznamenala ďalší vývoj španielskej literatúry. Napriek tomu je však na tremendizmus pozerané ako na fenomén marginálneho významu. Od 90. rokov 20. stor. možno pozorovať isté oživenie záujmu o tento pozoruhodný literárny fenomén, čo primárne súviselo so zvýšeným záujmom o tvorbu hlavného predstaviteľa tremendizmu Camila Josého Celu, najmä po tom, čo mu v roku 1989 bola udelená Nobelova cena za literatúru. V rovnakom čase sa začali presadzovať mladí autori z Generácie X, ktorých výpravná próza nesie výrazné rysy tremendistickej estetiky, a to do takej miery, že možno uvažovať o návrate tremendizmu. Publikácia je snahou o drobný príspevok do spomínanej literárnej diskusie, pretože si kladie za cieľ nájsť aspoň čiastkové odpovede na otázky zásadného významu, ktoré sa k danej problematike viažu.