Siedma kniha stĺpikov Evy Turnovej s názvom "Turnový háj 7". Stĺpiky boli pravidelne publikované v časopise Instinkt. a Reflex.

BAMBULINÁRE SI, FIFINÁRE NO

Chystám sa s kamarátkou na Sicílii. Chceme ostrov prejsť na vlastnú päsť požičaným fiátkom, preskúmať mestá pozdĺž pobrežia a zistiť, ako funguje agroturizmus. Taliansky viem síce len „kvanto kosta kvesta rivista“, čo znamená „koľko stojí tento časopis“, ale to vôbec nevadí. Práve naopak. Teším sa, že sa na týždeň vymaním zo zabehnutého kolieska slovných pojmov a ich významov, nechám myšlienky voľne plynúť a budem len improvizovať. Niekedy mi pripadá, ako keby reč alebo jazyk boli pre nás základom, že aj naše predstavy, ktoré by mali byť plné fantázií, sú zbytočne uväznené v slovách, s ktorými by sme sa mohli aspoň viac hrať.
Pred odletom ešte absolvujem prestrelku s operátorom:
"Dobrý deň, zajtra letím na Sicíliu a chcela by som sa uistiť, že mám roaming."
"Sicília… to máme Grécko," odpovedá operátor.
"Nie, to máme Taliansko."
"Taliansko nie je v Európskej únii, takže to bude problém."
"Taliansko je v Únii."
"Aha, takže to nebude problém. Užite si to a nezabudnite navštíviť Atény..."
Druhý deň prilietame do Palerma, skúknem legendárnu kaplnku Cappella Palatina s arabsko-normanskými mozaikami a ideme sa najesť. Staviame v pizzerii s názvom Aperto, objednávam cestoviny s haldou parmezánu a domáce víno. Namiesto "prešuto" mi z pusy vylietne "prostitúto", Taliani sú ale chápaví, takže prinesú správne bravčovú šunku a od tej chvíle sme ich "belisime siňore". Rezance síce mierne plávajú v oleji, ale stačí jednoducho povedať "olio bruto", čašník hneď pochopí, jedlo vymení a ako pozornosť prináša grappu. Začnem si rozjarene pohmkávať "kózu pikolá", obsluha sa pridáva, opakujem názov reštaurácie Aperto a zdvíham palec. Neskôr zistíme, že „aperto“ znamená otvorené.
Mierne zgrapované vyrážame na pláž, nebaví nás opaľovať sa v plavkách, tak si ich vyzliekame a ľaháme si bokom od turistov.
V cuku letu sú u nás dvaja policajti na motorkách.
"Questa non e una spiaggia per aj nudisti," povie prísne jeden z nich.
"Špágy pre nudistov? Non, grácie, massivo manžiara in Aperto," zavtipkujem.
"Spiaggio je pláž, idú nás zatknúť, neprevokuj," prosí Renata.
Mlčíme. My komplet nahé, oni po bradu v koži.
"Kvanto kosta kvesta motočikleta?" chcem odľahčiť situáciu a odviesť pozornosť od témy, ale na karabiniéra moja vyšúchaná blond pätka nezaberá.
"Vieš anglicky, francúzsky, čínsky, môžeš to dať nejako dohromady? Povedz, či môžem byť aspoň hore bez."
"Kózu pikolá?" snažím sa navodiť atmosféru z reštaurácie, ale chlapci nehnú brvou.
"Povedz proste len vrch áno, spodok nie," stráca nervy Renata.
Moja predstavivosť sa rozbieha na plné obrátky: "Bambulináre SI," poviem a ukážem na svoju hruď.
"Fifináre NO," zakryjem si spodnú časť tela šatkou s Budhom.
"Bambulináre si, fifináre no," mumlajú mládenci zmätene a odchádzajú.
Zvyšok výletu už prebehol bez lingvistických problémov. Grécko je jednoducho božie.