O existencii poľského spoločenského a odborárskeho hnutia Solidarita z osemdesiatych rokov vie asi každý. Menej ľudí už najskôr počulo o tom, že v Poľsku po nastolení stanného práva v decembri 1981 vznikla v poľskej Vroclavi ešte iná Solidarita: Bojujúca Solidarita, ktorá sa postupom času rozšírila do mnohých ďalších poľských miest. Bola najbojovnejšia, najlepšie zakonšpirovaná a najfunkčnejšia opozičná organizácia, ktorá pôsobila komunistickej moci najviac ťažkostí. Odvolávala sa na podzemnú legendu Zemskej armády, ktorá pôsobila na poľskom území za nemeckej okupácie v čase druhej svetovej vojny. Mnohí z nich boli deťmi vojakov tejto armády a iných útvarov, bojujúcich za slobodné, nezávislé Poľsko aj po roku 1945, vnukov Piłsudského legionárov a pravnukov povstalcov z devätnásteho storočia. Ako píše novinár Igor Janke v knihe „Tvrz. Bojujúca Solidarita – podzemná armáda“, mala „jasný politický cieľ – zvrhnutie komunizmu a dosiahnutie opätovnej nezávislosti Poľska a ostatných zotročených národov komunistického bloku“. Kniha obsahuje dramatické príbehy tých, ktorí v Bojujúcej Solidarite pôsobili, a znovu nastoľuje množstvo otázok, ktoré neprestali byť v Poľsku ani u nás aktuálne ani dvadsaťpäť rokov po páde komunistického režimu.