Štúdia mapuje literárnohistorický vývoj antického mýtu o Pygmalionovi, židovskej legendy o Golemovi a beletristických spracovaní postdescartesovskej predstavy o automate ako troch verzií „literárneho mýtu o umelom človeku“. Na základe podrobných textových analýz románu Budúca Eva od Villierse de l´Isle-Adam, zrejme najucelenejšieho pojednania na túto tému vo francúzskej literatúre, potom prepája všetky vyššie spomenuté tradície, poukazuje na ich styčné body aj rozdiely a tým spresňuje definíciu študovaného mýtu.