Vladár je najvýznamnejším Machiavelliho dielom, ktoré napísal už v roku 1513, ale vyšlo až po jeho smrti, roku 1532. Venované bolo rodu Medicejských (konkrétne "vznešenému Lorenzovi Medicejskému"). Autorovi išlo predovšetkým o zjednotenie Talianska, o jednotný štát, ktorý by bol spravovaný múdrym vládcom, ktorý by nemal váhať použiť akékoľvek prostriedky, aby zaistil blaho krajiny, av záujme tejto veci bolo Machiavellimu jedno, či sa stane tak formou republiky, alebo autokracie .
Ako vzor vladára Machiavellimu poslúžil neúprosne vládychtivý Cesaro Borgia. Koncepcia dvojitej morálky – morálky súkromnej a morálky moci – viedla k tomu, že bol Machiavelli označený za cynika, ide ale skôr o zlom v poňatí vládnutia: vládca už nie je služobníkom Božím, je služobníkom štátu (termín, ktorý prvýkrát použil práve Machiavelli).

Útly spis o 26 kapitolách je kľúčovým dielom, ktoré obsahuje politické úvahy odhaľujúce a popisujúce mechanizmy fungovania moci, a stal sa základom diel ďalších teoretikov moci. Napriek tomu, že sa Machiavelli venuje hospodárskej stránke vládnutiu málo, jeho poučenie, že dobrý vládca má zabezpečiť, "aby sa nikto nebál zvelebovať majetok z obavy, že mu bude odňatý, alebo si otvoriť dielňu zo strachu pred daňami", nie je zrejme "vládcovi" docenené dodnes , zrejme na rozdiel od myšlienky, že "ľudia sú takí prostomyseľní a toľko sa páchnu za tým, čo práve potrebujú, že kto chce klamať, vždy nájde niekoho, kto sa oklamať dá". Celým dielom sa potom vinie základná myšlienka: totiž že by sa človek mal spoliehať iba na svoje sily.