Monografia scénografa a architekta Vladimíra Soukenku sleduje jeho divadelnú tvorbu od raných činoherných inscenácií v 80. rokoch 20. storočia v Divadle pracujúcich v Gottwaldove (dnes Mestské divadlo Zlín) do súčasnosti.

Významnými predelmi jeho tvorby bol angažmán v Laterne mágike, kam ho v r. 1983 prizval jeho pedagóg z Vysokej školy umeleckopriemyselnej prof. Josef Svoboda, a práca televízneho architekta. Obe tieto skúsenosti zúročil v scénografiách pre operné a baletné inscenácie realizované prevažne v Ústí nad Labem, Plzni a Brne. Celú jeho tvorbu napĺňa záujem o kinetiku scény a snaha o divadelnú aplikáciu „filmového“ priblíženia – sústredenie pozornosti diváka na detail scény. To všetko sa plne prejavuje v jeho najlepších inscenáciách, operách Čarovná flauta (1990), Piková dáma (1995) a zvlášť potom v nedocenenej inovatívnej scénografii k Janáčkovej Kate Kabanovej (2008).