Moravský fotograf Vojta Dukát (* 1947) odišiel po okupácii Československa sovietskou armádou do holandského exilu (1968). Túlal sa po svete a vynikol v žánri humanistické fotografie. Snaží sa byť naďalej profesionálnym amatérom verným odkazu mena prístroja zn. Ljubitel, nepracuje systematicky. Zdržiava sa v miestach, kde sa mu darí nachádzať harmonické vzťahy v ľudskom spoločenstve, k veciam ak prírode. Rád komunikuje s ľuďmi nestresovanými predstavou, že čas sú peniaze. V rokoch 1974 a 1976 bol nominovaným fotografom agentúry Magnum v Paríži. Od polovice 80. rokov obmedzoval fotografovanie v prospech videozáznamov. Je oceňovaný za dlhodobý prínos vizuálnemu umeniu (Capi-Lux Alblas Prijs 1997; Pieter Ouborg Prijs 2001). Texty v tejto druhej autorovej monografii sú dielom Antonína Dufka, historika umenia a emeritného kurátora zbierky fotografie Moravskej galérie v Brne, Melchiora de Wolffa, TS Gottlieba a Vojtu Dukáta.