Sochár VOJTÍCH LOPTY (nar. 1966) patrí k výrazným osobnostiam generácie, ktorej vstup na umeleckú scénu je v českom prostredí spojený s dynamickou dobou deväťdesiatych rokov, teda súčasne s obdobím zviditeľnenia v medzinárodných súvislostiach. Jeho raný rukopis daný expresiou a tematikou pamäte miesta bol čoskoro obohatený minimalistickým a postminimalistickým tvaroslovím. Sformovala sa základná charakteristika jeho prác - prítomnosť dvoch paralelných, zdanlivo nesúrodých výrazových línií. Súčasné rozpätie celku tak obsiahne industriálnu mechaničnosť betónového odliatku, organičnosť ručne opracovanej matérie dreva alebo kameňa, ale aj amorfnú živelnosť umelej hmoty. Loptové zostavy odtlačkov črepov reality podávajú akoby nezaujato správu o jej momentálnom stave, sú ale plné emocionálnej a intelektuálnej sily hodnotovej reflexie. Popri sochárskej práci Lopty dlhodobo pedagogicky pôsobí na Akadémii výtvarných umení - po ukončení štúdia v ateliéri monumentálnej tvorby A. Veselého pôsobil ako asistent v ateliéri H. Demartiniho a následne J. Zeithammla, od roku 2015 vedie Ateliér figurálneho sochárstva. Loptová monografia je predovšetkým dôkladná obrazová správa o mnohoročnej kontinuálnej sochárskej práci. Jej štruktúra nie je prísne chronologická, reflektuje samotné tvorivé princípy. Rytmus jej členenia je založený na kombinácii koncentrovaných obrazových ohnísk - napr. účasti na sympóziu v newyorskom Socrates Sculpture Park roku 1997, prezentácií na Sculpture Grande v Prahe roku 2006 a Sculpture by the Sea v Sydney V roku 2009 alebo napríklad výstavy s Ivan pražskom Museu Kampa z roku 2019 - a otvorené rôznorodosti použitých materiálov, umiestnenie sôch alebo inspiračných fotografií. Obrazové celky sú sprevádzané textami Vojtecha Lopty (vrátane anglických prekladov). Súčasťou monografia sú ďalej napríklad rozhovory s P. Vaňousom (2014) a I. Mladičovou (2019). Ide o prvú publikáciu prezentujúcu sochy, realizácie, kresby a skice Vojtecha Lopty v šírke a intenzite retrospektívneho formátu.

„Používam bežné, nijako výrazné materiály, z nášho každodenného pohľadu jasne zaradené. Dotýkam sa ich, formujem ich, vraďujem ich do iných jasných a bežných vzťahov, proporcií, príbehov, ktoré šednú, len čo ich opustím. Nedostatočné komunikátory, predmety, ktoré čakajú na dotyk, uprenejší pohľad, ktorý racionálnou štruktúrou konkrétneho miesta, vymedzeného a poznamenaného plynúcou skúsenosťou prenikne do neznámych štruktúr a rastrov nepoznamenaných poučenou trojrozmernosťou…“ (VM)

Texty: Vojtech Lopta, Iva Mladičová, Petr Vaňous
Fotografie: Radek Detinský, Tomáš Hulík, Vojtech Lopta, Ivan Pinkava, Martin Polák, Catherine Taveron, Marek Volf
Grafická úprava a sadzba: Michal Slejška