Dve zásadné práce jedného z popredných okultných spisovateľov prvej polovice 20. storočia. Herbert Friteche, významný homeopat a žiak Gustava Meyrinka, s odkazom na staré a osvedčené autority v oblasti mystiky a ezoterného bádania vedie svojich čitateľov k vnútornému prebudeniu a poznaniu vnútornej pravdy,.
V pojednaní Vyššia bdelosť si dáva Herbert Fritsche za cieľ vytvoriť akúsi základňu pre ďalšie štúdium Kráľovského umenia, „vytknúť cestu, ktorá začína práve tam, kde práve stojíme“. Ide mu predovšetkým o vnútorné vedenie, aby už nebolo potrebné iné poučenie než to, ktoré sa nám dostane od prebudeného vlastného „ja“.
V Malej učebnici bielej mágie hovorí Fritsche o prísľube tejto cesty k Bohu a upozorňuje na zvody čiernej mágie. Fritsche sa opiera najmä o texty a dielo Paracelsa, Swedenborga a Gustava Meyrinka.